7. 10. 2010

18 Výtvarné diela z hliníka Eleny Bellušovej /1908-1998/

Bodliak /1963/, foto 2001
/z cyklu príbehy niektorých umeleckých diel/


Samotný objav a výroba hliníka v priemyselnom merítku priniesli nový materiál, z ktorého sa dajú tvoriť sochy a plastiky. Veď napríklad aj slávna socha Erosa na Picadilly Circus v Londýn bola vyrobená v rokoch 1891-1892 bola vyrobená z hliníka v časoch, keď sa jeho výroba len rozbiehala. Aj výroba hliníka na Slovensku iniciovala rozvoj rôznych umeleckých techník, pre ktoré bol hliník základným materiálom. Akademickú maliarku Elenu Bellušovú /1908-1998/ očaril nielen hliník ale aj suroviny, ktoré sa na jeho výrobu používali. Začiatkom šesťdesiatych rokov pracovala niekoľko mesiacov v hlinikárni a hliník si ako výtvarný materiál doslova obľúbila. Z pobytu v Žiarskej hlinikárni si doniesla do svojho ateliéru rôzne kúsky hliníka, bauxitu, vápenca, koksu, hliníkových sterov, ďalej to boli rôzne odstreky a odrezky z odlievaného hliníka. Bývalý minister obchodu na Slovensku Ing. Jaroslav Zelko si na umelkyňu zaspomínal, najmä preto, že z hlinikárne niesli plné auto spomínaných materiálov, z nich získala širokú paletu farieb, zo surovín a výrobkov v technológii výroby hliníka používaných materiálov.Z týchto vytvorila pre Nočné sanatórium v Sklených Tepliciach dve mozaiky „Kvety“/1961/ a „Bodliak“/1963/. Na autorskej výstave v Prahe roku 1965 sa európskej výtvarnej spoločnosti predstavila touto novou technikou hliníkovými mozaikami, ktoré zobrazovali napríklad strom, kvety a podobné motívy. Jej diela zaznamenali v tom čase obdiv najmä v Čechách a v Nemecku.

Hliníková mozaika zo vstupnej haly Univerzitnej Knižnice v Bratislave /1966/, foto 2002


Monumentálne dielo z hliníkovej mozaiky vytvorila táto umelkyňa aj pre Univerzitnú knižnicu v Bratislave /1966/, je to abstraktne vyjadrený strom aj so svojou vnútornou štruktúrou. Mozaika mala rozmery 570 x 400 centimetrov a pokrývala celú jednu stenu Univerzitnej knižnice. Elena Bellušová priniesla využitie nového materiálu netradičnou formou aby vyjadrila svoje pocity, ktoré v tom čase prežívala a možno aj v ďalších dielach pri ktorých využívala hliník svojim spôsobom zviditelňovala ZSNP. Samozrejme, že mozaiky sú len malou epizódou z tvorby umelkyne, hliník ďalej uplatnila aj v iných jeho podobách. Veľmi známe sú plastiky v Krematóriu v B. Bystrici a vstupnej hale Výskumného ústavu zvaračského. Predstavené mozaiky boli inštalovaná v bývalom Nočnom sanatóriu ZSNP, a.s. v Sklených Tepliciach.

Kvety /1961/,foto2002


      V predchádzajúcej časti som spomínal dielo, ktoré vytvorila H. Bellušová pre prijímaciu halu Výskumného zváračského ústavu v Bratislave. Realizovaný reliéf z hliníka a ocele má rozmery 900x270cm a autorka ho realizovala roku 1968. Na reliéfe vidieť najrôznejšie spôsoby zvárania, ktoré boli také typické pre tento ústav, Sprostredkovane cez žiarskeho podnikateľa som získal fotografie tohoto reliéfu, ktoré tu predstavujem.
Celkový pohľad na hliníkovo-oceľový reliéf /foto 2013/

Detail reliéfu /foto 2013/



Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára